MôJ príbeh

Od malička som chcel mať motorku, dom, koňa. Keď som mal 15 rokov, urobil som si vodičák na malú motorku. Mali sme doma babetu, takže po získaní vodičského oprávnenia som mohol začať využívať tento zázračný stroj. Parametre, čo vám poviem, aj na bicykli som bol rýchlejší, 40km/hod išla len s vetrom v chrbte, hore kopcom jej bolo treba pomáhať pedálami, čím sa zvýšil výkon motora dvojnásobne.  Ale bola to motorka! Teda moped, ale nebudeme sa tu chytať za slovíčka. Bol som 15 ročný frajer na motorke! Po nejakom čase som sa predsa len začal na tomto stroji cítiť trochu čudne a tak som mašinu odparkoval v pivnici. Ale ten pocit, to bolo úžasné. Vyhľadával som ten pocit, lozil som po skalách, robil som bláznivé veci, len aby som cítil to šteklenie v bruchu, keď telo zaplaví adrenalín, chodieval som trampovať, pretože v lese s batohom na chrbte, či v spacáku pod hviezdami som bol slobodný. Potom späť do “reálneho života”. Keď som mal 21, začal som brázdiť európu na kamióne. Riadiť tento 40 tonový kolos dávalo tiež pocit slobody, na cestách som bol mimo realitu „normálneho života“. Ten, kto to skúsil vie, že tá práca nie je ani zďaleka taká ideálna, ale byť dlhé dni na cestách malo niečo do seba. Ale stále tu bola tá stará túžba po motorke a vysnívanom živote.

   Filmy ako easy rider, Harley Davidson and Marlboro man a ďalšie vo mne stále prebúdzali túžbu po dobrodružstve a slobode. Viete čo myslím? Keď všetko, čo potrebujete máte zbalené v jednom kufry, nepotrebujete ani vedieť kam idete, lebo už samotná cesta je cieľ. Aby som sa tomu snu priblížil, kúpil som si čižmi – chopperky, neskór aj koženú bundu, len tá motorka stále chýbala.

   Oženil som sa. Prišlo dieťa. Podnikanie. A sny ostali v šuflíku. Po niekoľkých rokoch rozvod. A po rozvode bláznivý nápad. Chcem cíťiť že žijem! Tak som si kúpil koňa. Presnejšie kobylu. Pepina bola Anglický plnokrvník. Temperamentná, plná života. Dofrasa! Zas ten úžasný pocit cítiť silu a energiu zvieraťa a mať ju pod kontrolou. Vybehnúť na lúku či do lesa a len tak cválať. Nič len ja, kôň a jazda. Jednoducho paráda. Možno jedna malá nevýhoda, ďaleko sa človek vybrať nemôže. A ja nemám rád obmedzenia. Chcem byť slobodný. Mám 43 a konečne viem, čo budem robiť a ako budem žiť. Na budúci rok v apríli si kúpim motorku. Ak neostanú peniaze na čižmy a bundu, nevadí. Budem jazdiť aj v tričku a šľapkách, ak to bude nutné. Ale budem jazdiť. A žiť. Plán na rok 2019 – európa – európska únia. Viac ako 50 000 km. Na začiatok. Už žiadne odklady, žiadne výhovorky.

CESTA JE CIEĽ.