Plán cesty

Už som si myslel, že k dnešnému dňu nebudem mať čo napísať. Ale opak je pravdou. Život niekedy dokáže prekvapiť a aj z plánovaného rýchleho presunu vie urobiť zážitok.

Mal som v pláne prejsť aspoň 700 km, ale človek mieni a…

Keďže včera som sa ubytoval v luxusne vyzerajúcom motely s reštauráciou a saunou a… za v podstate veľmi rozumných cca 15eur =70 rumunských peňazí, mal som pred sebou krásny deň. Lenže…. .

Na izbe bol problém z internetom, ktorý už riešia, dokonca v ten deň už mal byť vyriešený. Fungoval v bare, ale za 2 pivá som toho veľa nestihol. tak som sa tam nasáčkoval hneď ráno, aby som dal dokopy web, trvalo mi to asi do 11,00. No čo, veď potiahnem do polnoci a niečo ešte prejdem.

Pred odchodom som stretol asi manažérku, ktorá sa ma večer ujala a vysvetlila veľmi milej nedoslúchavej postaršej pani s natáčkami na hlave – asi recepčná, že to čo sa jej snažím vysvetliť je, že chcem oprať svoje oblečenie. Ukecal som ju na foto, aj keď sa bránila, že sa hanbí. Ono každá sa nakoniec nechá ukecať.Ešte sľubila, že rádio Anténa Rock si naladí a nálepku nalepí na hlavnú bránu.

Je to neďaleko dedinky Poiana Sarata smerom od mestečka Oitus na pravej strane. Nedá sa to prehliadnuť.

Nakoniec sa mi predsa len podarilo vyštartovať. Poobede ma po prechode karpát chytil asi okraj búrky. Vody veľmi nebolo, ale ten vietor… . Zastavil som na prvom možnom mieste, odbočka do lesa, a čakal, kedy to prejde. Vietor bol taký silný, že miestami som mal pocit, že ma podoberie. Keď sa vietor prehnal, pustil som sa ďalej, ale za chvíľu prišiel dážď. Nič extra, ale zbadal som veľké parkovisko, tak som tam odbočil. Reku posedím, obschnem… . po chvili som si všimol, že na druhom konci parkoviska je reštika. Asi tam bolo kúpalisko. Vydedukoval som to z toho, že ľudia utekali v plavkách. Ukecal som personál, aby ma pustili dnu, do reštaurácie, že chcem prestáť dážď. Asi za hodinku bolo po všetkom. No, myslel som si to.

Večer pred Srbskými hranicami na dialnici ma chytila taká búrka, že na mne nitka neostala suchá. Asi som stretol tú istú.  Kurňa ako to robíte potme v búrke? Myslím jazdenie. Myslím na motorke. To že som zmokol ako myš a nepremok, náhradné veci, návleky na topánky, to všetko mám, ale nie na sebe, ale v kufroch a taške to je v pohode. Ale to, že prejsť po dialnici 15 km v tom najprudšom lejaku, keď voda striekala z vrchu, zospodu, stála na ceste, z predu… proste bola všade.Keď už som nevidel vôbec nič, dvihol som si štít na helme. Ešte raz. ako to robíte? Nevidel som ani nič. Viac menej som išiel intuitívne a čakal, kto ma zo zadu naberie.Bol som rád, že som aspoň tušil, kde je pruh. A ten príjemný bočný vetrík, doteraz nerozumiem, ako som mohol prejsť skoro 30 km.

Článok o búrke https://www.blesk.cz/clanek/zpravy-svet/612326/tisice-cechu-v-ohrozeni-na-chorvatsko-se-zenou-dalsi-silne-bourky-a-lijaky.html

V prvej dedine pumpa. Pýtam sa na ubytovanie – cazare. Oproti cez cestu, odpovedá pumárka.

V penzióne trochu jazyková bariéra prip revode meny. Pomohol talian. Ešte že sa dohovorím taliansky, ale 35 eur je nad moje pomery, aj keď penzión vyzerá super. Ale poradí mi, kúdok ďalej je ešte jeden, nie tak luxusný. Tak idem pozrieť.

Majiteľ pri zvuku motorky hneď vybehol na dvor. Len poď , en poď, určite sa dohodneme. Bývalý majster v ďzude, musel som si s ním prejsť každý kút, každú izbu. Bol chudák tak opitý, že miestami nevládal chodiť. Ponúkol ma pivom, že je to v cene a pohárom domácej betehy vlastnej výroby, evidentne zaužívaný zvyk v Rumunsku. Rozprával toľkými jazykmi naraz, že som miestami strácal predstavu o čom hovorí. Pomýlil sa pri vydávaní… A ja mokrý ako myš som sa mu snažil vysvetliť, že sa potrebujem prezliecť. Jedným slovom zážitok. Ale nakoniec som sa dostal do izby.

 

Digital Camera

A bolo ráno a ja som sa vzdal smer ostrov Hvar.