Vyberte stranu

B3

Plán cesty

Deň: 7

Keď som prešiel moldavské hranice úplne vycicaný z krvi od komárov, myslel som si, že som na poľnej ceste. No nebola to pravda, poľné cesty sú v lepšom stave. Prešiel som asi 50 km a potom som sa rozhodol že to nemá význam a našiel som si miestečko na spanie. Ráno som sa vydal ďalej. Urobil som 31 km za hodinu a pol, to si človek nevie predstaviť, je to strašné a pritom autá tam chodia ako keby tam bola cesta. Videl som žiguli,  ktorému sa zadný kufor otváral ako ústav leniveho krokodíla, ten si to tam pálil päťdesiatkou.

Na lepších úsekoch sa dalo ísť aj 30 km za hodinu ináč väčšinu cesty na jednotke, maximálne chvíľu dvojka, aj tak to dopadlo tak že na jednom úseku bola tak hrubá vrstva prachu že keď som tam vošiel, ako by som prišiel na pláž. Ani neviem ako, ani neviem kedy a motorka išla k zemi.

Ešte som stihol zanadávať, nadával som aj keď som sa šmýkal po ceste. Zdvihol som sa, skontroloval som motorku, skontroloval som seba. Vyzeralo to horšie ako to v skutočnosti bolo, predratá ruka, predraté vrecko na nohaviciach, trochu poškodená topánka a zničený ľavý plast na motorke. Mal som sa otočiť už na hraniciach, tie komáre ma mali odradiť. Bol som tak naštvaný že som zhodil všetku batožinu z motorky dole, postavil som ju na krajnicu a ešte raz skontroloval škody. Kvalt páka nepoužiteľná, skrivená, padák utrhnutý. Takže som pozbieral zvyšky motorky z cesty trochu, vyrovnal kvalt páku a vidal som sa na jednotke, pretože tá ostala zaradená, na najbližšie družstvo ktoré bolo v dohľade. Tam mi chlapi povedali, že mi stačilo prejsť tak 500 m a cesta by bola lepšia. No neviem, čo je pre vás lepšie a cesta chlapi, ale máte len zlé cesty a žiadne cesty. Ani po kilometri sa to veľmi nezmenilo k lepšiemu. Chalani sa ma hneď ujali na čele s Koljom. Mal som pocit , že sa tam zbehla celá okolica, pretože nikde nebolo vidno ani dom a okolo mňa poskakovalo minimálne 10 ľudí. Kolja hneď chytil kľúče a pustil sa do práce. Za dve hodiny pomocou kovadliny, vŕtačky sk pások, neverili by ste čo všetko sa dá spraviť s sk páskou, a šikovných moldavských rúk motorka bola motorka plne funkčna, dokonca radenie rýchlostí ide ľahšie ako predtým. Ešte raz vďaka chlapci. Nechceli za pomoc nič, tak som im dal aspoň fľašu slivovice, ktorú jeden z nich hneď utekal vychladiť.

samozrejme nálepka rádia Antény Rock nesmie chýbať.

Chlapci sľubili, že ma budú sledovať a naozaj, s niektorými som už priaťeľ na facebooku.

Táto cesta je vykúpená krvou, potom, prachom, ale každý jeden kilometer stojí za to. Je to paráda byť takto slobodný a je jedno kam človek ide. Stále počúvam, ktoré miesta sú rajom pre motorkárov, ale za 7 dní som prišiel na to, že ráj pre motorkárov sa nachádza medzi nohami. A tentokrát myslím motorku.

Po všetkom, čo moja motorka za posledné dni zažila, som sa rozhodol dopriať jej sprchu.

Konečne Rumunsko, z Moldavska som ušiel, keďže sa mi nepotvrdilo, že na severe budú dobré cesty. Už viem, že dobré je veľmi relatívny pojem.

Záver? Budem mať o čom rozprávať, ale už nikdy viac.

Po ceste k hraniciam som chcel ešte ochutnať miestnu kuchyňu, ale v luxuasne vyzerajúcom motoreste nebrali karty. Tak som si chcel zájsť na záchod. Zlý nápad, to vydržím. Ani som tam nelepil nálepku rádia, lebo by to bolo znesvetenie rádia.

k dnešnému dňu odjazdené 3 427,2 km

Pin It on Pinterest

Share This