B3

Plán cesty

Deň: 13

Ráno som zbalil stan ešte mokrý, nebolo kedy ani kde sušiť a vyrazil som na cestu. Za chvíľu som bol na mieste, až príliš skoro, musel som hodinu a pol čakať, ale oplatilo sa. Po zakúpení lístka sme už čakali na vláčiky rozdelený do skupín podľa jazykov. Nasadli sme a vlak sa pohol. Zrazu sme sa ocitli v inom svete, možno v rozprávke. Jaskyňa Postojnska Jama má 24km, sprístupnené sú len 5 km a je najväčšia v európe, aj keď si viete dohodnúť kompletnú prehliadku s jaskyniarom, ktorá trvá 3 dni.

Je zbytočné opisovať tú nádheru, treba to proste vidieť.

V jaskyni žije aj obojživelník, taká jašterica, ktorá sa nenachádza nikde inde na svete. Je možné ju vidieť aj v akváriu. V roku 2016 im tam jedna samica v akvárku nakládla vajíčka, svetová senzácia. Tohto živočícha volajú ľudská ryba, hlavne kôli niekoľkým veciam: žijú 100 rokov, dospievajú v 14-tich, su pohlavne aktívne aj po 80-ke. Zaujímavé je, že dokáže vydržať bez potravy vyše 10 rokov, srdečný tep majú 1-2 údery za minútu.

Ďalšie 2 atrakcie veľmi nestáli za to. Vivarium a ešte čosi.

Preunul som sa k Predjamskemu hradu, vzdialenom cca 9 km. Aj to stálo za to, časť hradu je v skale a časť je pristavaná. Hrad bol v podstate nedobytný, viedla tam jaskynná chodba, ktorú používali na zásobovanie. Aj po vyše 1,5 roku obliehaní obyvatelia hádzali dobyvatelom pečené býky, či čerešne. Tí si mysleli, že hrad je začarovaný. Niečo na tom môže byť, lebo spoločnosť Discovery tam bola sledovať paranormálne javy a zvuky, ktoré sa tam ozývajú v noci z mučiarne.

 

Keď som prišiel k motoke, akurát som stihol vzať motooblečenie a začalo pršať. Tak som bol nútený počkať v reštaurácii. Keď druhý krát prestalo pršať, pustil som sa na cestu. Ale veľa som neprešiel a zas ma dohnala búrka. Alebo ja ju? V každom prípade som zastavil pri ceste kúsok od domu a drzo sa mu nasáčkoval na verandu. O chvílľu sa ku mne pripojil aj Slovinec na kawasaki. Ale pršať neprestávalo, tak som sa rozhodol vyskúšať nepremok od otca. Bolo to lepšie. Vyskúšal som aj nepremokavé návleky na topánky, nefungujú. Navigácia ma poslala do lesov a hôr, kde úplne na vrchu som našiel motel. Neváhal som.

KMEČKI HRAM FORTUNA

Zmoknutý aj cez nepremok som zaparkoval a zisťoval, či majú voľné.

Aj diablica mala svoj dom. neskôr som sa dozvedel, že voda z pravej strany vtečie do rieky, ktorá tečie do čierneho mora a voda z ľavej strany strechy  stečie do rieky, ktorá sa vlieva  do Jadranského mora.

Spoločná fotka s majiteˇkou a Antenou Rock

Pohľad ráno. Ešte stále mám mokré topánky. k dnešnému dňu 5 677,10 km

Ďalšie fotky len tak:

Pin It on Pinterest

Share This