Plán cesty

Konečne Grécko. Slniečko, mraky, ale teplo. Najbližšie ciele Olymp, Atheny  a Chalkidiki, dedinka Metamorfosi, kde som pred 24 rokmi pracoval v cestovke ako športový sprievodca. Aby som to uviedol na pravú mieru, dovolenkoval som, balil baby a užíval si. To aspoň trochu presnejšie ako pracoval.

Ráno ma na pumpe zobudil kohút. Bolo 7 hodín a jemu sa už hodinu nezastavil zobák. Bože vypnite niekto toho kohúta, zvolal som a vstal. Začal som sa baliť.

Zjavne sa zobudil aj pumpár, lebo vyšiel von v trenkách a volal ma na kávu a raňajky. Zo zdvorilosti som odmietol a kávu nepijem. o chvíľu mi doniesol až k motorke veľky melón. Že vraj raňajky. To nemám šancu zjesť, tak možno moja sestra Katarína. Nevadí. zvyšok hoď sliepkam a kačkám.

Na Olympe v rade na lístok som zistil, že mi odchádzajú baterky v mobile. Kúpil som si Innos d 6000 kôli tejto ceste, lebo má 2x batériu, jednu externú a jednu internú. Zjavne však telefóny nie sú stavané na prácu 17 hodín denne pod nabíjačkou, na slnko a v horúčavách. Telefón sa aj pod odpojení od nabíjačky tvári, že sa nabíja. No čo narobím, podarilo sa mi urobiť pár fotiek a hurá znovu na cestu.

Dostal som príkazom, že sa musím zastaviť pri bratovi jedného rodinného kámoša. Sú to menovci tiež Cichí. Tak som mu na predmestí Athen zavolal. Celkom mi to vyhovovalo, lebo nad hlavou už som mal svoje známe mraky. Mimochodom je 24,7,2019, 25 deň mojej cesty keď toto píšem v Atlas bare v Kisači a nad hlavou mám hrozno a nad hroznom mraky.

Bohužiaľ Robo Cichý odišiel pracovne na ostrovy. Tak som sa rozhodol kašľať na mraky a vydal som sa smer chalkidiki. Veď ono to ňák dopadne. A dopadlo, užil som si krásnu jazdu, Grécko nesklamalo. Ak by ste sa ma však pýtali, ako vyzerá Solun, tak to neviem. Pred vjazdom do Solune na mňa zaútočilo mračno mušiek. Tak toto som ešte nazažil. Pár minút a ja som nevidel cez prilbu. Sranda bola, že i trvalo vyše pol hodiny, k=ym som prišiel k pumpe, aby som sa zbavil vrstvy mŕtveho hmyzu.Pred polnocou som bol v dedine, kde som pred 24 rokmi strávil 4 mesiace. To, že tam už asi nestretnem nikoho známeho, s tým som počítal. Ale že nespoznám dedinu, tak to bol šok. Z malej prímorskej dedinky sa stálo turistické letovisko. Keďže sa mi v noci už nepodarilo nájsť ubytovanie s práčkou, odmietol som platiť len preto, aby som sa vyspal v posteli. chyba. Za vedľajšou dedinou som našiel pekné miestečko na poľnej ceste, pri plote, pár metrov od hlavnej cesty a skryté pred okolo idúcimi autami. Obzrel som si to peši, brnkačka. Naštartoval, prešiel asi 3 metre a motorka bola na zemi. No čo už, veď to nie je prvý krát. Odstrojil som ju, dvihol, postail na stojan a zbadal, že sa mi odlomila brzdová páčka. Super. Takže ráno hľadať servis a ubytovanie. trochu sa mi tie plány zmenili.

ďalšie foto len tak: